O škole

Banská Štiavnica právom patrí medzi tie mestá, ktoré majú bohatú kultúrnu tradíciu a históriu v nemalej miere i v oblasti hudobného umenia.

Podstata banskoštiavnickej hudobnej kultúry spočíva predovšetkým vo folklóre svetskej i duchovnej, baníckej piesne, počiatky ktorej siahajú už do polovice 18.storočia.

Hudobná kultúra sa úspešne začala rozvíjať na všetkých banskoštiavnických školách, závodoch, spolkoch a pod. Značný záujem o hudobné vzdelanie sa v Banskej Štiavnici prejavoval i v nedávanej minulosti. Keďže hudobná škola v tom čase ešte nebola, vyučovalo sa súkromne, okrem vyučovania hudobnej výchovy na bývalom Učiteľskom ústave.

     V Banskej Štiavnici pôsobilo niekoľko hudobných pedagógov ako odborní učitelia:Lihár, Váňa, Hausdorferová, manželia Schillerovci, regenschori Cziczka, prof.hudby Žaluďová, Petrík, Fircáková, Cengelová a ďalší.

     Potreba založiť v Banskej Štiavnici hudobnú školu sa najmä v rokoch po oslobodení stávala čoraz naliehavejšia. Prvé oficiálne stanovisko zaujala hudobná odborná komisia pri OOR v Banskej Štiavnici na svojom zasadnutí v roku 1949, ktorá previedla konkrétnu analýzu v tom čase  stavu i daných možností, pričom dospela k záveru založiť hudobnú školu v roku 1950.

Podľa písomných záznamov okresného archivára Emila Fircáka, k žiadúcej realizácii v tom období nedošlo, čoho príčinou boli viaceré nepredvídateľné skutočnosti a s nimi súvisiace mnohé organizačné ťažkosti.

Založenie Hudobnej školy v Banskej Štiavnici sa oddialilo na ďalších 8-9 rokov.

     Základná hudobná škola v Banskej Štiavnici bola založená v r.1958 podľa plánu  odboru školstva a kultúry ONV v Banskej Štiavnici.

     Jej činnosť začala dňom 1.septembra 1958 v budove bývalého Domu osvety.

     Pri založení školy boli utvorené 3 triedy, z toho 2 klavírne a 1 husľová. Pre vyučovanie boli prijaté 3 kvalifikované odborné učiteľky Elena Cengelová, Kornélia Fircáková a Ladislava Grymová, ktorá bola súčasne poverená funciou riaditeľky školy.

     Pri zápise bolo prihlásených 100 záujemcov, z ktorých bolo možné prijať iba 70.

Okruh záujemcov o štúdium v ZHŠ sa podstatne rozšíril. Zvýšený záujem sa prejavoval o vyučovanie hry na akordeón, takže riaditeľstvo školy za podpory členov ZRPŠ hľadalo možnosti získať pre tento odbor učiteľa. V II.polroku toho šk.roka začal na škole externe vyučovať 13 žiakov Jozef Radjanský, v tom čase pracovník školského zariadenia v n.p. Pleta Banská Štiavnica.

     Koncom školského roku 1959/1960 bola škola premiestnená do budovy Štátnej banky kde jej boli pridelené 3 miestnosti, jedna trieda ostala naďalej v priestoroch Domu osvety.

     V zmysle nových smerníc MŠK z roku 1961 došlo s platnosťou od 1.septembra 1961 k reorganizácii základného hudobného školstva. Z doterajších ZHŠ boli vytvorené ĽŠU. Išlo o školy nového typu, ktoré sa postupne prebudovávali. Popri hudobnom odbore sa pomaly zriaďovali i ďalšie umelecké odbory: výtvarný, tanečný a LDO.

V dôsledku uskutočnenia uvedenej reorganizácie bola tunajšia ĽŠU v Banskej Štiavnici pretvorená na pobočku ĽŠU v Žiari nad Hronom.

Do funkcie riaditeľa pobočky bol menovaný Jozef Radjanský.

     V školskom roku 1963/1964 bolo naplánované založenie LDO. Nakoľko podstatné ťažkosti otvorenia  tohto odboru spočívali v zabezpečení učebných osnov, priestoru a hlavne vyučujúceho. Vyučovanie sa začalo začiatkom roku 1964 Jozefom Čížom s 35 žiakmi.

     Školu už navštevovalo okolo 130 žiakov. Škola usporiadala žiacke koncerty, verejné vystúpenia, žiaci svojimi prednesmi spestrovali kultúrne programy pri rôznych príležitostiach.

     Koncerty boli spestrené vystúpením 12-členného akordeónové súboru i vystúpením 8-členného sláčikového súboru, prednesmi žiakov LDO.

     Zvyšoval sa záujem o štúdium v ĽŠU, hlavne však o hudobný odbor. Z tohto dôvodu sa musel zvýšiť počet odborných nástrojových učiteľov a v konečnom dôsledku aj z priestorových dôvodov sa LDO zrušil.

     V roku 1965 sa vyučoval v škole iba hudobný odbor.

     Školský rok 1967/1968 sa zapísal do histórie Ľudovej školy umenia v Banskej Štiavnici ako jeden z najvýznamnejších. Došlo k osamostatneniu školy. Riaditeľ školy ostal naďalej Jozef Radjanský.

     Odborno-výchovná činnosť  sa zamerala na ďalšie zvýšenie úrovne prospechu žiactva a tiež na prehĺbenie estetickej výchovy. Hlavnou úlohou výchovy bolo vzbudiť väčší záujem o oblasť vážnej hudby i hudobného folklóru.

Ďalším prínosom pri skvalitňovaní vyučovacieho procesu hudobnej teórie boli svojpomocne vyhotovené učebné skriptá obsahujúce rytmické cvičenia pre 1.-6.roč. ĽŠU  a skriptá so stručným prehľadom dejín hudby pre 4.-6.roč. ĽŠU.

Učebné pomôcky vyhotovil riaditeľ školy Jozef Radjanský v rámci svojho individuálneho t.č.socialistického záväzku.

     V rokoch 1969/1970 bolo umožnené štúdium na ĽŠU aj žiakom z priľahlých dedín.(Sv.Anton, Banská Belá, Podsitnianska, Štiavnické Bane)

     V záujme úspešného plnenia dlhodobých plánovaných úloh riaditeľ školy v roku 1973 rozšíril vyučovanie ĽŠU o výtvarný odbor. V tomto roku už školu navštevuje 173 žiakov.

     Jednou z hlavných požiadaviek zástupcov učiteľského fóra umeleckého školstva po novembri 1989 bolo pozmeniť názov školských zariadení. Ministerstvo školstva, mládeže a športu SR požiadavke vyhovelo.

     ĽŠU sa dňom 1.september 1990 mení na Základnú umeleckú školu. Ďalšou novou skutočnosťou, ku ktorej došlo na všetkých školách je vytvorenie Rady školy.